Saganovci a Velitsovci |
Bratia Saganovci
Deti
Objavenie talentu Keď mali Saganovci približne osem rokov, organizovali saleziáni a Cyklistický spolok Žilina v miestnom lesoparku verejný pretek. Prihlásili sa obaja Saganovci, no a vyhrali svoje kategórie. Svoj talent ukázali v celej kráse, čo neuniklo bystrím očiam trénerov Milana Novosada a Petra Zánického, ktorí okamžite navrhli Saganovcom členstvo v klube. Nadšený Juro si hneď zvolil cyklistickú cestu. Mladší Peter chvíľu váhal, keďže už dvakrát naháňal loptu na futbalovom tréningu. Napokon vyhrali dve kolesá aj u Petra a brat mu bol v detstve najväčším vzorom.
Prvé preteky a skúsenosti
Chalani začali zbierať cenné skúsenosti v drese CyS Žilina, popritom študovali na SOU stavebnom v Žiline. Prvé podujatie absolvovali v Turzovke. Na preteky vozili Saganovcov okrem otca najmä tréneri Zánický
 a Novosad, ktorí spolu s rodinou vytvorili podmienky hodné ich talentu a nahradili úlohu štátu! Otec Saganovcov si rád spomína napríklad na pretek v Turčianskych Tepliciach, kde dorazili až päť minút pred štartom. Všetci súperi boli nabudení na víťazstvo, no ako ich zbadali, hlavy súperom poriadne poklesli... Pochopiteľne, veď v roku 2007 Peťo získal titul juniorského majstra Slovenska v cestnej cyklistike, cyklokrose i horskej cyklistike. Zaslúžene ho vyhlásili za náš najväčší cyklistický talent. Vždy ho zdobila odvaha a napríklad pri pretekoch v horskej cyklistike sa stávalo, že všetci pretekári prešli preliačinu radšej pomaly alebo peši, lenže Peťo pred jamou pridal, preskočil ju a vyhrával.
Tínedžer Peter Sagan
Na prahu dospelosti riešia tínedžeri rôzne problémy... Peter Sagan si práve v tomto veku začal pripisovať prvé veľké medzinárodné úspechy. V roku 2008 vyhral juniorské MS v cross country (horská cyklistika) vo Val di Sole i juniorské ME v cross country v St. Wendel. Okrem toho získal striebro na juniorských MS v cyklokrose v Trevise a skončil druhý na Paríž-Roubaix pre juniorov. Na Slovensku ho vyhlásili za cyklistu roka 2008, vo svete sa ako tínedžer zaradil medzi najväčšie a najvšestrannejšie talenty cyklistiky.
Saganovci v Dukle Trenčín
Juraj Sagan sa v roku 2007 presunul do Dukly Trenčín a Peter Sagan ho nasledoval od sezóny Peter Sagan a Liquigas Čiže Saganovci od detstva až po juniorské časy hojne zbierali úspechy a meno Petra Sagana svietilo v hlave každého manažéra. Náš supertalent bol najprv na skúške v Quick Stepe, na ktorej šéfa Patricka Lefevera prekvapivo nepresvedčil. Napokon podpísal amatérsku zmluvu s talianskym Liquigasom, teda s tímom, ktorý je známy svojou prácou s talentami. Neskôr v septembri 2009 túto zmluvu upgradoval na profesionálnu a Lefevere začal mať výčitky. Lekári talianskeho družstva zase skonštatovali, že v takomto veku ešte takto fyzicky pripraveného jazdca nevideli.Peter Sagan žiari v sezóne 2010
Premiéru v ProTour kolotoči absolvoval v januári 2010 na austrálskom etapáku Tour Down Under, kde skončil celkovo na 29. pozícii. Jeho premiéru okorenil i nepríjemný pád, no už na druhý deň útočil
A náš Peťo žiaril aj v apríli na Okolo Romandie, kde potvrdil druhým miestom v prológu svoju ďalšiu silnú stránku, i keď sa najprv časoviek najviac obával. Zaujímavé je, že vtedy vyhral Pinotti, ktorý Juraj Sagan a Liquigas Medzitým ako Peťo zbieral do náručia víťazstvá, prvýkrát sa výraznejšie vzdialil od brata Juraja, ktorý prešiel na sezónu 2010 do Francúzska. Juro patril k lídrom v tíme Albert Bigot. Výraznejšie sa tu nepresadil, najlepšie skončil piaty na klasike vo Frankfurte v kategórii U23. Avšak, brácho Peter mu vrátil pomoc z detstva a aj vďaka nemu Juraj Sagan podpísal 1. augusta 2010 profesionálnu zmluvu s Liquigasom. Bratia sa viacej stretávali a Juraj začal zbierať väčšie skúsenosti. Saganovci v druhej polovici sezóny 2010
Jurajovi Saganovi sa viac darilo v druhej polovici sezóny 2010. Premiéru v zelenučkom drese  a bolesti brucha, kvôli ktorým odstúpil napríklad z Okolo Poľska a víťazstva sa už v sezóne nedočkal. Skončil druhý na klasikách vo Philadelphii, v Montreale a na Giro del Veneto, kde nechal vyhrať kolegu Daniela Ossa. S týmto Talianom si náš reprezentant dobre rozumie, ako dvaja dobrí šprintéri pretekajú spolu najčastejšie. Na záver roka 2010 odstúpil Peťo z majstrovstiev sveta i z Giro di Lombardia. Napriek tomu prežil úspešný rok. Prestížny francúzsky magazín Velochrono ho zaradil medzi päť najväčších objavov roka.Jar 2011
V aktuálnej sezóne 2011 dostávajú Saganovci ešte väčší priestor. Peter čaroval už koncom februára na talianskom etapáku Giro di Sardegna (2.1), kde vyhral tri etapy a stal sa celkovým víťazom. Pri slušnej konkurencii talianskej špičky pôvodne nemal byť ani lídrom, napokon opäť fascinoval ako to len on vie. Kopčeky zvládal s ľahkosťou a šprinty vyhrával o metre. Pre Liquigas dôležité podujatie zvládol Jar 2011 bola zaujímavá aj u Jura Sagana. 22-ročný pracant zažil doterajší vrchol kariéry na podujatí Okolo Turecka (2. HC), kde sa dokonca v konkurencii Farrara, Petacchiho či Greipela dvakrát pokúsil o šprint a dostal sa do top dvadsiatky. Odvaha mu nechýba, takže aj on sa môže dopracovať ešte vyššie, predpoklady má najmä do klasík. Mimochodom, v Turecku sa stretol aj s kamarátom Marekom Čaneckým a oprášili spolu nielen slovenčinu, ale i cyklistické zážitky. „Saganománia" v lete 2011
Peter Sagan rozpútal počas najteplejších mesiacoch roka 2011 veľkú Saganomániu a jeho výsledky sledovali nielen cyklisti. Najprv na Okolo Švajčiarska potvrdil tretím miestom výborný prológ, potom O dva týždne neskôr sa stal slovenský fenomén suverénne majstrom Slovenska v preteku s hromadným štartom na náročnom okruhu v Olomouci. Majstrovský dres si obliekol už začiatkom augusta 2011 u susedov v Poľsku. Svoju latku posunul ešte vyššie. V kopcovitej štvrtej etape mu k sólovému víťazstvu pomohol aj hviezdny Nibali a Peťo sa obliekol druhýkrát v profi kariére do žltého trikotu. Víťazstvo venoval komentátorovi Robertovi Bakalářovi, ktorý v to ráno zomrel. Peťo Sagan bojoval v nasledujúcich etapách o udržanie si žltej, popri trase ho povzbudzovala rodina, kamaráti i fanúšikovia z rôznych častí Slovenska. Tí videli jeho suverénny, dlhý a víťazný šprint v i v piatej etape. V najnáročnejšej šestke Žilinčan žltú stratil v prospech Daniela Martina, ale v poslednej etape získal žltý dres späť vďaka bonifikáciám na prémii a za druhé miesto v cieli. Tam ho sledoval aj otec Ľubomír Sagan a bol hrdý na svojho syna, ktorý ako prvý Slovák získal celkové víťazstvo na podujatí kalibru World Tour. Takto sa rodia velikáni svetovej cyklistiky a športu!
Minulosť...
Aká je budúcnosť bratov Saganovcov? Tú krátkodobú tak trochu poznáme. Peter bude bojovať
Momentálne naši bratia bývajú spoločne 60 kilometrov od hlavnej základne Liqiugasu vo vlastnom apartmáne. Stále sa zdokonaľujú v taliančine. Ich tímoví kolegovia sú roztrúsení tiež po severe Oficiálna stránka Saganovcov: saganpeter.com Bratia Velitsovci
Dvojičky Martin a Peter Velitsovci (26) sa narodili 21. februára 1985 v Bratislave, o chvíľu starší
 je Martin. Otcom našich dvojičiek je Ladislav Velits, bývalý československý reprezentant, ktorý vyhral aj podujatie Hlas ľudu a stal sa československým majstrom v časovke družstiev. Dnes spolu s mamou dvojičiek Danou vedú svoj cyklistický obchod Velo - Velits v Púchove. Ladislavovi Velitsovi sa pri pohľade na bicykle a doplnky v jeho obchode vždy rozžiaria oči, veď si splnil svoj sen. Ešte viac sa mu rozžiaria pri pohľade na úspechy jeho synov, profesionálnych cyklistov.
Deti
Bratia Velitsovci od detstva milovali šport. Peter si len hmlisto spomína ako si prvýkrát sadol na svoj bicykel. Mal asi 5 rokov a začal okamžite bez pomocných koliesok. Keď sa rodina presťahovala v roku 1998 do Púchova začali dvojičky ešte viac času tráviť športovými aktivitami. Hlavne bicyklovali a v zime hrávali hokej za tunajší klub. Avšak, postupne si ich úplne získala cyklistika. Začali spolu s podporou celej rodiny navštevovať preteky. Trénovali ich otec Ladislav a strýko Tibor, ich usilovnosť výrazne pomohla dvojičkám.
Juniori
V juniorskej kategórii patrili púchovské dvojičky ku svetovej špičke. Martin si dokázal vybojovať štvrté
Profesionálmi sa Púchovčania stali v roku 2007 v nemeckom tíme Wiesenhof - Felt. Aj tento
Žiaľ, úvodný rok 2010 v drese Columbie bol pre Petra Velitsa poznačený nepríjemnými
Peter dostal obrovskú šancu stať sa lídrom Columbie na Vuelte 2010. Kvôli zraneniu nešiel TdF,
Žiaľ, Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike 2010 u protinožcov v Austrálii boli úplným opakom Vuelty 2010. Pre naše dvojičky to bola menšia športová katastrofa. Už individuálna časovka s kopcami našim Púchovčanom nesadla. Martin skončil na 27. mieste, Peter mal 32. najlepší výsledný čas. Naše duo potom vkladalo nádeje do preteku s hromadným štartom, kde ich Pred sezónou 2011 si najprv oddýchli s rodičmi na dovolenke na ostrove Borneo. Po štyroch týždňoch bez bicykla potom začali trénovať na trenažéri a v okolí Púchova. Nasledovala príprava tímu v Kalifornii. Vianoce boli ďalším dobrým relaxom v kruhu rodiny, i keď sviatky mali vyplnené aj nejakými domácimi tréningami. Vo februári preskúšala bratov príprava na Malorke. Sezóna 2011
Peter Velits pokračoval po španielskych klasikách v dôkladnej príprave na Tour a o celkové poradie bojoval iba na etapáku Tirreno-Adriatico. Skončil tu sedemnásty, pričom skúsil aj útočiť a na sile mu ubrala predtým choroba. Na nasledujúcej klasike Miláno-San Remo ho zase trápilo svalové zranenie nohy a odstúpil. Pred vrcholom sezóny stihol z etapákov už len Kaliforniu a Švajčiarsko, kde ladil formu. Tour de France 2011
Pre Martina pripravili šéfovia tímu HTC iný vrchol, štvrtýkrát sa zúčastní španielskej Vuelty. Maťo bude snáď najdôležitejším pracantom, no práve na Vuelte predviedol aj svoje najvydarenejšie úniky. Okrem toho by mal atakovať najlepšiu dvadsiatku v časovke. Nové výzvy - Quick Step
Od sezóny 2012 sa Velitsovci sťahujú do Quick Stepu, túto zaujímavú informáciu oznámil belgický Takto si žijú...
Velitsovci majú aj svoju spoločnú web stránku!
|
Peter Sagan (21), obrovská nádej slovenskej i svetovej cyklistiky, sa narodil 26. januára 1990 v Žiline ako tretie dieťa Heleny a Ľubomíra Saganovcov. Má sestru Danku, brata Milana a staršieho brata Juraja Sagana (22), ktorý sa narodil 23. decembra 1988 a má rovnakú lásku - profesionálnu cyklistiku. Spoločne vyrastali v Žiline v mestskej časti Bôrik.
Deti sa rady smejú a aj malí Saganovci boli šťastní a vysmiati, keď sa preháňali na bicykloch spolu s kamarátmi po ich ulici. Zaujímavé je, že Peter používal bicykel najprv ako opierku, bicyklovať sa naučil pomerne neskoro - asi v šiestich rokoch. Odvtedy rád riskoval, s brzdami si veru nepotykal. Rád zoskakoval z garáží a miloval prudké zjazdy. Často padal, odnieslo si to aj predné sklo auta, ale vážnym zraneniam či zlomeninám sa našťastie vyhol.
a vďaka tomu si medzi kolegami vyslúžil prezývku Rambo. Opodstatnenosť prezývky potvrdil o necelé dva mesiace na prestížnom evente Paríž-Nice, kde vyhral dve etapy, bodovaciu klasifikáciu i súťaž mladíkov a celkovo skončil sedemnásty. Pred štartom etáp si „pokecal" i s Albertom Contadorom, ktorý sa chválospevmi zaradil do zástupu fanúšikov nášho Žilinčana. Slovenský rambo premiérovo spoznal to, čo zažíva víťaz: pódium, rozhovory, gratulácie, dopingová kontrola, tlačovka, prezliekanie, oslava. Peter to nazval výstižne ako hunbuk. Navyše spoznal odpovede aj na ďalšie otázky z profi cyklistiky, keď mu rád odpovedal i spolubývajúci Frederik Willems.
štartoval hneď pred ním. Lenže v kopcovitej prvej etape náš „Saganino" uchmatol skúsenému Talianovi žltý trikot víťazstvom v etape. Obliekol si premiérovo žltú, obliekol si žltú vôbec ako prvý Slovák v ProTour. Navyše Peter uchmatol aj pozíciu lídra Liquigasu na podujatí od Kreuzigera a napokon skončil na perfektnej 13. priečke. A to všetko vo veku 20 rokov. V prvej polovici sezóny 2010 pridal ešte dva etapové vavríny na Okolo Kalifornie, kde zaslúžene ovládol bodovaciu i mládežnícku súťaž. Tentoraz ho v médiách ospevoval najmä Lance Armstrong. Oslavovali ho aj kolegovia z tímu, pričom Valerio Agnoli si fotku Peťa z Kalifornie vystrihol z novín a nalepil na bicykel počas súbežného Giro d'Italia. Peter Sagan proste vstúpil do profi pelotónu v sezóne 2010 s impozantnou ľahkosťou a s piatimi víťazstvami, čo je v cyklistickom svete nevídané.
absolvoval Ďuro už štyri dni po podpise zmluvy 5. augusta 2010 na menšej klasike v Carnagu. Počas augusta nazbieral skúsenosti až na šiestich klasikách, pričom štyri z nich vyhral jeho tímový kolega! Prvýkrát dorazil Jurko do cieľa 19. augusta 2010 na Coppa Bernocchi a tu sa prvýkrát stretli v pelotóne s bráchom Petrom. Najlepší výsledok dosiahol starší zo Saganovcov na Giro del Veneto, kde ušiel pelotónu na šiestom mieste. Prvý etapák absolvoval na jeseň na Circuit-Franco-Belge 2010, kde sa dlho držal v popredí, ale napokon kvôli extrémnemu vetru nedokončil. Počas prvej profi sezóny načerpal Juro množstvo skúseností, ktoré v budúcnosti určite využije.
na výbornú a o pár dní skončil tretí na dôležitej klasike Sarda Sassari, po ktorej mu museli tržnú ranu z pádu zašívať v nemocnici. Možno aj preto bol unavený o pár týždňov neskôr na Paríž-Nice 2011, kde neobhájil pódiové umiestnenia a odstúpil. Celkovo mu nasledujúca jar v podobe veľkých klasík nevyšla, sprevádzali ho pády a technické problémy. Potenciál však dokázal na Miláno - San Remo (17. +27s) a na Gent - Wevelgem (49. +28s). Už teraz patrí k nadpriemeru na „pavé", pričom na kráľovskej klasike Paríž - Roubaix stratil pri veľkej premiére iba 13 minút, pričom mu výrazne uškodil jeden zo spomínaných pádov. Jar ukončil Peter na americký spôsob. V nadpriemernej konkurencii vyhral na Okolo Kalifornie (2.HC) etapu i šprintérsky trikot. Druhý rok po sebe skončil druhý na klasike vo Philadelphii (1.HC).
došpurtoval trikrát na pódium vrátane jedného víťazstva v ôsmej fáze. Doteraz najkrajšie víťazstvo kariéry zažil „u Helvétov" ešte predtým v tretej etape, keď sa v horách udržal vpredu na rozdiel od Andyho Schlecka. V záverečnom zjazde po úzkej cestičke zmazal aj 12 sekundový náskok na dobrého zjazdára Cunega. Dostihol ho dva kilometre pred cieľom a napokon ho pohodlne prešpurtoval. Peter Sagan vyhral svoju prvú veľkú horskú etapu. Bývalému trénerovi Petrovi Zánickému so šťastím v hlase povedal, že v zjazde už išiel na hrane. Zväčša Peťo hranicu nepozná, takže si predstavte ako išiel... Pre Cycling-Info.sk neskôr Peter Sagan povedal: „Dnes to bol jednoducho môj deň, všetko vyšlo ako malo." Vo Švajčiarsku ho prezývali „slovenský fenomén"!
Peter Sagan si rád spomenie na svoju minulosť, na svoje úplne začiatky. Najkrajšie spomienky má na zimné sústredenia vo Vysokých Tatrách, kde absolvoval celodenné túry na Solisko či Hrebienok. Nikdy nezabudne na dvojtýždňové sústredenie v Himalájach. S trénerom Petrom Zánickým mali počas tréningu „kráľa našej Zeme" Mount Everest ako na dlani. U nás ste ho mohli stretnúť napríklad na Stranníku kúsok od Žiliny. Dnes slovenský Rambo trénuje v okolí Žiliny smerom na Domažinu alebo Moravu podobne ako starší Juro.
na svojej prvej Grand Tour - na španielskej Vuelte. Juraja čaká drina na podujatiach v USA a Taliansku, ktoré sú dôležité pre sponzorov. A ďaleká budúcnosť? Ťažko povedať, aké ciele si napokon Peter zvolí, ale môžeme ho označiť ako doteraz najväčší talent tisícročia. Odborníci ho porovnávali najmä s Ullrichom, dnes ho porovnávame najmä s Hushovdom či Hagenom. Lenže Peter Sagan je úplne originálny a v jeho veku nikto takéto niečo nedokázal. Tešíme sa na jeho budúcnosť.
Talianska, kde sú veľmi dobré podmienky na tréning. No pravdupovediac, bratia sa kvôli povinnostiam doma často nestretnú. Voľného času je totiž málo, ale radi ho využijú na sledovanie dobrej komédie alebo akčného filmu, hranie XBOX-u a veľa času strávia na internete, ktorý ich spája s domovom. V lete občas využijú kolieskové korčule a v zime sa vyšantia na snowboarde. Najviac kilometrov však prekonávajú na bicykloch, približne 25 000 ročne. Okrem toho ich poteší dobrá pizza alebo dobrá hudba. Peter obľubuje napríklad punk rock. Zmluvu s Liquigasom majú Saganovci do konca sezóny 2012 a sú spokojní.
miesto v juniorskom svetovom pohári, Peter dokonca celkovú druhú priečku. Prvým juniorským tímom našich dvojičiek bola Dukla Trenčín. Lenže najväčšiu časť kariéry v kategórii U23 strávili v juhoafrickom tíme Konica - Minolta (2005-2006). Tam využili výhodu, že keď bola u nás zima, jazdili v Južnej Afrike. Leto teda mali po celý rok. Martin vyhral etapu na Giro del Capo a Peter triumfoval na tom istom závode celkovo. Ďalej Peťo zvíťazil aj v etapách na Vuelta Navara, GP Tell a Giro delle Regioni. Vyhral tiež slovenský pretek GP Kooperativa.
angažmán bol úspešný. Už v polovici septembra 2007 naznačil Peťo Velits na GP de Fourmies víťazstvom dobrú formu, veď vtedy patrilo podujatie do kvalitnej druhej kategórie. Na záver septembra 2007 forma Petra Velitsa vygradovala na MS v cestnej cyklistike v nemeckom Stuttgarte. Peťo bol v preteku s hromadným štartom v kategórii U23 najrýchlejším špurtérom posledných metrov a získal titul majstra sveta do 23 rokov. Slovenskí fanúšikovia sa mohli započúvať do krásnych tónov slovenskej hymny. Martin Velits obsadil v tom istom majstrovskom závode 36. miesto. Na záver majstrovského roka sa Velitsovci dozvedeli, že tím Wiesenhof končí a napriek tomu, že ešte mali ročnú zmluvu, museli si hľadať nový tím.
Spomínané úspešné majstrovstvá sveta výrazne pomohli bratom k novému zamestnávateľovi. Záujem prejavili tímy Pro Tour ako Gerolsteiner, Lampre alebo Predictor Lotto. Napokon sa v roku 2008 Velitsovci stali členmi nemeckého tímu Milram. Rozhodla najlepšia ponuka, iba toto družstvo sponzorované mliekarňou vedelo zabezpečiť dvojročnú zmluvu. Plusom bolo aj stretnutie s Matejom Jurčom, prvým Slovákom v Pro Tour. Navyše Peter Velits sa premiérovo dostal na Tour de France 2008 vo veku 23 rokov.
Po dlhých 15 rokoch sa na štart „Starej dámy" postavil Slovák - Peter Velits. Stal sa iba tretím Slovákom na Tour de France po Milanovi Jurčovi a Jánovi Svoradovi. Dostal cieľ pomáhať šprintérskemu lídrovi Ericovi Zabelovi. Napokon zažiaril aj sám Peťo, pri premiére obsadil pekné 57. miesto. Navyše získal titul najbojovnejšieho jazdca za 17. etapu. Bol to kráľovský horský deň a televízne spoločnosti ju vysielali úplne celú. Peter bojoval v úniku väčšinu z etapy a dostihli ho až 13 kilometrov pred cieľom. V cieli etapy mu gratulovali viaceré hviezdy, na atmosféru prvej Tour Peter nikdy nezabudne.
Rast pokračoval v sezóne 2009, Peter Velits štartoval na svojej druhej Tour de France. Otec Ladislav fandil dokonca priamo vo Francúzsku a Peter znova zažiaril. Celkovo skončil so stratou 46:35 na Alberta Contadora na 32. priečke, opäť si vychutnal Paríž. V súťaži o biele tričko skončil na 7. mieste. Ďalšími úspešnými výsledkami Petra v roku 2009 boli 10. miesto na známej klasike Miláno - San Remo a víťazstvo na švajčiarskom jednodňovom závode Grosser Preis des Kantons Aargau. Najväčším úspechom Martina Velitsa bolo celkové 4. miesto na preteku Ruta del Sol v Španielsku.
Už v lete 2009 počas Tour podpísali Velitsovci dvojročnú zmluvu s tímom Columbia HTC. Zmluva nadobudla platnosť od januára 2010. Bratia si pochvaľovali ešte väčšiu profesionalitu, dbalo sa na každý detail, najčastejšie spomedzi tímov trénovali dôležité časovky. Navyše tím bol medzinárodný, čo zvyšovalo našim Slovákom šance. Naši cyklisti si najviac porozumeli s Čechom Františkom Raboňom, no pochvaľovali si i lídra Cavendisha. Ten má síce svojskú povahu, ale neváha kolegom kúpiť aj televízor.
zraneniami. Najprv si pri preteku Okolo Bavorska zlomil kostičku na zápästí, ale vďaka dlahe mohol o pár dní trénovať a pretekať ďalej. Dokonca skončil druhý v prvej etape Critérium du Dauphiné, lenže už v druhej etape si privodil znova zlomeninu. Pri finiši ho dvaja súperi vytlačili z cesty do jarku a smolne si zlomil tento krát pre cyklistov tradičnú a nepríjemnú kľúčnu kosť. Dovidenia - zostávalo Peťovi povedať na adresu Tour de France 2010, kvôli zraneniu ju musel vynechať. Naopak Martin Velits dostával v roku 2010 v drese Columbie priestor skôr v jednodňových závodoch, kde predvádzal výbornú prácu pre tím. Na Tour sa však nedostal, i keď sa stal majstrom Slovenska v časovke.
a tak teraz plný síl a motivácie sa chcel dostať do povedomia. Jeho veľkou výhodou bolo, že s ním už na svoju tretiu Vueltu cestoval aj brat Martin Velits. Obe dvojičky tvrdo trénovali a forma sa na španielskych cestách skutočne dostavila. Columbia a Velitsovci nám pripravovali jednu radosť za druhou. Všetko najlepšie ukazujú čísla, keď Columbia vyhrala z 21 etáp hneď päť. Vďaka víťaznej tímovej časovke sa dokonca naši chalani stali prvými Slovákmi na Grand Tours v špeciálnych dresoch - Peťo v zelenom a Maťo v bielom. To bol krásny pohľad.
Peter Velits bol napokon najpríjemnejším prekvapením Vuelty 2010, keď až osemkrát skončil v najlepšej desiatke. Celý čas sa držal favoritov i v náročných stúpaniach. Najviac šokoval športový svet v 17. etape, keď vyhral individuálnu časovku pred Cancellarom, Menchovom, Larssonom, či Nibalim. Petrovi v sekunde prebehla hlavou tá veľká drina počas celej kariéry, ale kvôli takýmto momentom sa to určite oplatilo. V celkovom poradí sa dostal na pódiové tretie miesto, pridal k tomu tiež siedmu pozíciu v súťaži šprintérov. Hlavne si vybudoval rešpekt u manažérov a kolegov. Columbia našla po niekoľkých rokoch kvalitného lídra pre celkové poradie.
Martin Velis bol zase jedným z najobetavejších mužov Vuelty 2010. Napriek tomu, že viackrát spadol a prekonal virózu, tak v každej jednej etape urobil maximum pre tím a Cavendisha. Našiel sily aj na tretie miesto v úniku počas náročnej pätnástej časti španielskeho príbehu. Maťo pridal i solídne 21. miesto v individuálnej časovke. Bratia Velitsovci sú však určite dôkazom skvelej súdržnosti Columbie, kandidát na pódiové umiestnenie - Peter Velits - sa dokonca tiež niekedy obetoval pre tím a pomohol Cavendishovi vo vetre dostať sa na čelo pelotónu, kde už čakalo Brita víťazstvo. Vuelta 2010 patrila Velitsovcom.
doplnil Peťo Sagan. V tíme vládla pohoda a pred štartom sa naši chalani cítili výborne, trochu viac sa spoznali. No Velitsovci doplatili na menšie skúsenosti zo špecifických MS a nedokázali v čas zareagovať na únik favoritov, i keď sily a schopnosti mali. Do cieľa prišli v pelotóne, Martin prešiel cieľom na 53. mieste, Peter na 74. mieste. Púchovské dvojičky si chválili atmosféru a organizáciu premiérových MS v Austrálii, užili si to aj s otcom Ladislavom. Nazbierali ďalšie cenné skúsenosti. Po MS sa stihli naši Púchovčania rozlúčiť so sezónou už iba klasikou „padajúceho lístia" Giro di Lombardia, no do cieľa neprišli, keďže nechceli v hroznom počasí a s chrípkou na krku riskovať svoje zdravie. Mohli tak bilancovať sezónu 2010. A tá bola napriek nevydarenej misii v Austrálii pre Velitsovcov úspešná - a sladká ako španielsky turrón...
Sezónu 2011 začali Velitsovci začiatkom februára na menších španielskych klasikách. Martin pokračoval v tomto duchu až po prvý etapák Paríž - Nice, kde ho zabrzdilo zranenie v prvej etape. Ako správny bojovník ju aspoň dokončil napriek roztrhnutým väzom medzi kľúčnou kosťou a hrudným košom. Čoskoro sa vrátil do kolotoča klasík, pomáhal kolegom napríklad na Ronde van Vlaanderen. Šéfovia HTC to pozorne sledovali a zaradili do užšej nominácie pre TdF, nikdy nemal Maťo takú veľkú šancu. Nevyšlo to, i keď aspoň dostal prvýkrát v sezóne voľnú ruku počas súbežného podujatia Okolo Rakúska. Tu si vyšprintoval najlepší výsledok sezóny, druhé miesto za Bennatim.
Na Tour de France 2011 najprv pracoval pre Cavendisha a potom v horách predviedol dobré momenty a celkovo skončil devätnásty. Dosiahol najlepší výsledok v histórii pre Slovensko. Navyše až štyrikrát prenikol do najlepšej desiatky, zažiaril najmä štvrtou priečkou na Alpe d' Huez, ktoré bolo posiate slovenskými vlajkami. Dôležitejšie ako tieto dobré i zlé výsledky z jeho tretej Tour, je jeho vyjadrenie: „Dalo mi to veľa skúseností!"
tím oficiálne 2. augusta. Dvojičky podpísali dvojročnú zmluvu, proste to bola najlepšia ponuka po športovej i finančnej stránke. Najkrajšie vyzneli slová šéfa Lefevra: „Martin a Peter prichádzajú z krajiny plnej potenciálu, ktorá sa dostáva na cyklistickú scénu. Martin sa ukazoval najmä v juniorských časoch a veľmi s ním rátame. V budúcnosti má šancu zlepšovať sa. Peter je kompletný cyklista, ktorý sa ukázal najmä na vlaňajšej Vuelte a dobre zajazdil aj nedávno skončenú Tour de France 2011. V Petrovi získavame cyklistu, ktorý má v budúcnosti šancu na pódiá Grand Tours!"
Vo voľnom čase si bráchovci Martin a Peter radi zájdu na kávičku s kamarátmi. Najmä Peter strávi veľa času aj na internete, ktorý je spojením s rodnou hrudou. Obaja radi počúvajú dobrú hudbu. Možno vás prekvapí, že o 90 minút starší Martin dokonca hrá na gitaru. Petrovou ďalšou vášňou okrem cyklistiky sú zase autá. A najlepšie poriadne rýchle autá. No a ďalšou celoživotnou láskou Maťa a Peťa je hokej, niekedy ho hrávali, teraz ho využívajú ako prípravu. Dvojičky sa dokonca poznajú s viacerými našimi reprezentantmi, napríklad sú kamarátmi so Zdenom Chárom, keďže ten zase doplňuje svoju „šichtu v NHL" často cestnou cyklistikou.
Naše dvojičky milujú cyklistiku a vzájomne si pomáhajú. Na cestách strávia väčšinu roka, dovolenky si kvôli cyklistike odkladajú až na november. Za rok najazdia každý okolo 30 tisíc kilometrov - spomeňte si na toto číslo ak budete nabudúce lenivý! Atmosféru preteku zažívajú asi 90 dní v roku, samozrejme, mnoho a mnoho ďalších dní strávia tréningom. Ich obľúbenými „cyklistickými destináciami" Slovenska sú trasy smerom na Trenčín a Žilinu, ale aj okruh cez Čičmany. Systém a podpora športu na Slovensku nie sú dobré, ale vďaka pracovitosti Velitsovcov máme nádej do budúcnosti, máme nádej na radosti s cestnou cyklistikou. 